K danej téme bolo aj veľa komentárov a diskusných príspevkov. Keďže udeľovanie či odnímanie akreditácií študijných programov je pre verejnosť málo prehľadným procesom (študijných programov sa posudzovalo až 4 891), top témou zložitej a náročnej akreditácie bolo zachovanie či strata titulu „univerzita“ v názve danej ustanovizne. Žiada sa dodať, že nie všetky slovenské verejné (VVŠ), či štátne vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie majú v názve „univerzita“. Napr. naše umelecky zamerané vzdelávacie inštitúcie – Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení. Ešte podľa federálneho zákona 172/1990 Zb. boli na Slovensku s titulom „univerzita“ len dve, a to Komenského v Bratislave a UPJŠ v Košiciach. Zákonom účinným od 20.11.1996 sa (takmer) všetky „stransformovali“ na univerzity. De facto sa nič nezmenilo - premaľovali sa firmy. Do tejto „názvovej pasce“ v roku 2009 padlo až sedem univerzít, ale v zmysle § 85 ods. 2 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách ... , (ďalej len zákon) štyri si to do roka „opravili“, takže zostali tri. Z nich len dve mali titul „univerzita“, jedna bola akadémiou. Teraz ich tam „padlo“ menej, len päť, možno k nim pribudne šiesta, v marci 2016, ako posledná hodnotená VVŠ. Kompetentní si od tohto aktu preradenia medzi neuniverzitné vysoké školy, teda odňatia titulu veľa sľubujú, pán minister sa však vyjadril - „Priamo titul neovplyvňuje financovanie školy, ale všetky veci, ktoré sú za tým.“ Rozmýšľal som o tých „všetkých veciach za tým“, ale na nič podstatné som neprišiel. V súčasnosti totiž jediné, čo ministerstvo môže ovplyvniť je financovanie VVŠ zo štátnych zdrojov.
Nemyslím si ani, že zmena názvu výrazne (a či vôbec) zmení záujem o štúdium. Príklady zo života ukazujú, že nie. Ak si zoberieme napr. vysoké školy v Českej republike, tak trebárs ČVUT Praha a VUT Brno, sú dokonca „učení“. Vysoká škola ekonomická v Prahe, jedna z najlepších v Európe s absolventmi, ako napr. p. V. Klaus a p. M. Zeman, si názov nezmenila. Podobne Vysoká škola chemicko – technologická (s nositeľom Nobelovej ceny), alebo najnovšie, so 40. najvýkonnejším počítačom vo svete – Vysoká škola báňská Ostrava. Ak by študenti vyberali podľa názvu, na MIT – M. Institute of T. by asi nikto neštudoval.
Odborník na hodnotenie vysokých škôl, ktorý to robí dlhodobo, očakáva (a zrejme aj iní), že – cit. „Koľko z terajších 17 verejných vysokých škôl si udrží titul univerzita, a teda viac peňazí ako vysoká škola, je zatiaľ ťažké odhadovať“. Skúsme odsimulovať, zatiaľ imaginárnu, zmenu financovania na základe straty, či obhájenia titulu „univerzita“. Podľa môjho názoru o titul nepríde žiadna z dnešných univerzít, pri najpesimistickejšom odhade - dve. Keď si za základ zoberieme rozpočet z roku 2015 ich podiel (tých dvoch) na financovaní VVŠ je „až“ 3,5446973 %. Aj keď sa im zoberie celá dotácia, a to sa nezoberie, žiadny významnejší vplyv na financovanie ostatných „univerzít“ to mať nebude.
Takže zmena názvu, nakoľko podľa §2 ods. 14 zákona - slovo „univerzita“, prípadne z neho odvodené tvary slov môžu mať vo svojom názve len univerzitné vysoké školy. Akreditačný proces sa vykonával za roky 2008 – 2013. Posledná VVŠ bude hodnotená v marci 2016. Na odstránenie ev. nedostatkov aj ona bude mať jeden rok, teda sme v marci 2017. Proces zmeny názvu podlieha zákonodarnému procesu, teda schvaľuje to NR SR. V optimálnom prípade Ministerstvo školstva VVaŠ SR predloží návrh zmien názvov na vládu, vláda do parlamentu a sme v jesennom zasadnutí NR SR. Po dvoch čítaniach skôr, ako december 2017 sa zmena názvu neschváli. V tom čase sme už v 2/3 ďalšieho 6 - ročného obdobia komplexného hodnotenia za roky 2014 - 2019. Vtedy už univerzity, resp. vysoké školy fungujú v úplne iných podmienkach, ako počas ich hodnotenia čo malo za následok stratu, či udržanie zaradenia podľa §2 ods. 13 zákona. Z dôvodu zdĺhavého legislatívneho procesu akt zmeny názvu stráca svoj zmysel, význam a racionálnosť. Pokiaľ sa počet VVŠ zásadne nezmení – nezníži, nie zrušením, ale ich integráciou, ako napr. v Maďarsku už pred mnohými rokmi na základe odporúčania Svetovej banky, nič sa na Slovensku v tejto oblasti nezmení. Ani financovanie, ani kvalita univerzít.
Z celého procesu sa mi do hlavy mimovoľne natíska slávna Shakespearova komédia „Much Ado about Nothing“. Možno však, že nemám len dostatok informácií, čo ma vedie k mylným záverom.