Slovenské univerzity vs. vysoké školy

Autor: Imrich Okenka | 19.9.2015 o 9:31 | Karma článku: 5,34 | Prečítané:  377x

Relatívne pokojnú hladinu akademických prázdnin rozčerila správa o komplexnej akreditácii prevažnej väčšiny slovenských univerzít. Správa o jej výsledkoch sa objavila takmer vo všetkých elektronických či printových médiách.

K danej téme bolo aj veľa komentárov a diskusných príspevkov. Keďže udeľovanie či odnímanie akreditácií študijných programov je pre verejnosť málo prehľadným procesom (študijných programov sa posudzovalo až 4 891), top témou zložitej a náročnej akreditácie bolo zachovanie či strata titulu „univerzita“ v názve danej ustanovizne. Žiada sa dodať, že nie všetky slovenské verejné (VVŠ), či štátne vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie majú v názve „univerzita“. Napr. naše umelecky zamerané vzdelávacie inštitúcie – Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení. Ešte podľa federálneho zákona 172/1990 Zb. boli na Slovensku s titulom „univerzita“ len dve, a to Komenského v Bratislave a UPJŠ v Košiciach. Zákonom účinným od 20.11.1996 sa (takmer) všetky „stransformovali“ na univerzity. De facto sa nič nezmenilo - premaľovali sa firmy. Do tejto „názvovej pasce“ v roku 2009 padlo až sedem univerzít, ale v zmysle § 85 ods. 2 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách ... , (ďalej len zákon) štyri si to do roka „opravili“, takže zostali tri. Z nich len dve mali titul „univerzita“, jedna bola akadémiou. Teraz ich tam „padlo“ menej, len päť, možno k nim pribudne šiesta, v marci 2016, ako posledná hodnotená VVŠ. Kompetentní si od tohto aktu preradenia medzi neuniverzitné vysoké školy, teda odňatia titulu veľa sľubujú, pán minister sa však vyjadril - „Priamo titul neovplyvňuje financovanie školy, ale všetky veci, ktoré sú za tým.“ Rozmýšľal som o tých „všetkých veciach za tým“, ale na nič podstatné som neprišiel. V súčasnosti totiž jediné, čo ministerstvo môže ovplyvniť je financovanie VVŠ zo štátnych zdrojov.

Nemyslím si ani, že zmena názvu výrazne (a či vôbec) zmení záujem o štúdium. Príklady zo života ukazujú, že nie. Ak si zoberieme napr. vysoké školy v Českej republike, tak trebárs ČVUT Praha a VUT Brno, sú dokonca „učení“. Vysoká škola ekonomická v Prahe, jedna z najlepších v Európe s absolventmi, ako napr. p. V. Klaus a p. M. Zeman, si názov nezmenila. Podobne Vysoká škola chemicko – technologická (s nositeľom Nobelovej ceny), alebo najnovšie, so 40. najvýkonnejším počítačom vo svete – Vysoká škola báňská Ostrava. Ak by študenti vyberali podľa názvu, na MIT – M. Institute of T. by asi nikto neštudoval.

Odborník na hodnotenie vysokých škôl, ktorý to robí dlhodobo, očakáva (a zrejme aj iní), že – cit. „Koľko z terajších 17 verejných vysokých škôl si udrží titul univerzita, a teda viac peňazí ako vysoká škola, je zatiaľ ťažké odhadovať“. Skúsme odsimulovať, zatiaľ imaginárnu, zmenu financovania na základe straty, či obhájenia titulu „univerzita“. Podľa môjho názoru o titul nepríde žiadna z dnešných univerzít, pri najpesimistickejšom odhade - dve. Keď si za základ zoberieme rozpočet z roku 2015 ich podiel (tých dvoch) na financovaní VVŠ je „až“ 3,5446973 %. Aj keď sa im zoberie celá dotácia, a to sa nezoberie, žiadny významnejší vplyv na financovanie ostatných „univerzít“ to mať nebude.

Takže zmena názvu, nakoľko podľa §2 ods. 14 zákona - slovo „univerzita“, prípadne z neho odvodené tvary slov môžu mať vo svojom názve len univerzitné vysoké školy. Akreditačný proces sa vykonával za roky 2008 – 2013. Posledná VVŠ bude hodnotená v marci 2016. Na odstránenie ev. nedostatkov aj ona bude mať jeden rok, teda sme v marci 2017. Proces zmeny názvu podlieha zákonodarnému procesu, teda schvaľuje to NR SR. V optimálnom prípade Ministerstvo školstva VVaŠ SR predloží návrh zmien názvov na vládu, vláda do parlamentu a sme v jesennom zasadnutí NR SR. Po dvoch čítaniach skôr, ako december 2017 sa zmena názvu neschváli. V tom čase sme už v 2/3 ďalšieho 6 - ročného obdobia komplexného hodnotenia za roky 2014 - 2019. Vtedy už univerzity, resp. vysoké školy fungujú v úplne iných podmienkach, ako počas ich hodnotenia čo malo za následok stratu, či udržanie zaradenia podľa §2 ods. 13 zákona. Z dôvodu zdĺhavého legislatívneho procesu akt zmeny názvu stráca svoj zmysel, význam a racionálnosť. Pokiaľ sa počet VVŠ zásadne nezmení – nezníži, nie zrušením, ale ich integráciou, ako napr. v Maďarsku už pred mnohými rokmi na základe odporúčania Svetovej banky, nič sa na Slovensku v tejto oblasti nezmení. Ani financovanie, ani kvalita univerzít.

Z celého procesu sa mi do hlavy mimovoľne natíska slávna Shakespearova komédia „Much Ado about Nothing“. Možno však, že nemám len dostatok informácií, čo ma vedie k mylným záverom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?