reklama

Atómová bomba, vedci, počítače. História.

Nedávno si svet pripomenul neslávne výročie zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Určite to bola ľudská tragédia, najmä z dôvodu, že väčšinovou obeťou boli civilisti, bezbranné obyvateľstvo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Ľudia, ktorí za nič nemohli a nič nezapríčinili. Obyčajne však to tak býva. Trpia najmä nevinní. Ale aby sme rozmýšľali pozitivisticky, predpokladajme, že práve demonštrácia deštruktívnej sily tejto hroznej zbrane zapôsobila odstrašujúco a zabránila vzniku ďalšej svetovej vojny. Svet za uplynulých 70 rokov mal k vojne niekoľkokrát veľmi blízko, napr. počas karibskej či berlínskej krízy, keď atómové mocnosti stáli „naježené“ zoči–voči. Možno práve existencia atómovej bomby, v rozumných rukách, je tým najlepším mierotvorcom, keďže medzinárodné organizácie, zdá sa, nie sú schopné žiadny konflikt vyriešiť efektívne, racionálne a humánne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je paradoxné, že vývoj tejto najničivejšej zbrane dal dokopy najlepšie mozgy svojej doby. Fyzikov ako Einstein, Fermi, Hahn, Bohr, madam I. Joliot – Curie či Feynman pozná každý priemerný maturant. Už menej ľudí vie, že americká atómová história má aj stredoeurópske korene. Mená Edward Teller a Leo Szilárd sú možno známe, literatúra ich však uvádza ako amerických vedcov. Obaja mali maďarský pôvod a do USA sa dostali ako emigranti z fašistickej Európy. S projektom Manhattan (výskum a výroba americkej atómovej bomby) prezident Roosevelt súhlasil (aj) na základe listu A. Einsteina, ktorého na napísanie presvedčil práve Leo Szilárd, jeho spolubývajúci na univerzite v Berlíne. (Sú spoluautormi chladničky, ktorej princíp sa dnes používa na chladenia atómových reaktorov.) Viac známy ako L. Szilárd je Edward Teller, ktorého otec bol právnikom v Nových Zámkoch. Teller sa považuje za „otca“ americkej tzv. vodíkovej bomby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V súvislosti s týmto výročím by som chcel spomenúť aj asi historický najznámejšieho vedca, v dnešnej počítačovej dobe, podľa ktorého je pomenovaný princíp činnosti aj dnešných PC. Ide o John von Neumanna, narodeného v Budapešti ako Neumann János. Tohto vedca na spoluprácu pri výskume a vývoji vodíkovej bomby získal práve Teller. Pri výrobe tejto „superbomby“ už pomáhal aj počítač. Je známy pod menom ENIAC. Len pre komparáciu, ako postúpil vývoj počítačov za cca 80 rokov, niekoľko jeho parametrov – ENIAC mal príkon 170 kW, obsahoval 18 tisíc elektroniek a 1 500 relé (mladšia generácie ľudí tieto prvky už asi ani nepozná). Bol chladený dvomi leteckými vrtuľovými motormi. O problémoch s jeho prevádzkovaním, ako aj vzniku jeho nasledovníka, sa možno dočítať aj z beletrie. Z českého prekladu knihy R. Jungka „Jasnejší než tisíc sluncí“ uvádzam pre zaujímavosť príslušnú pasáž, nakoľko kniha nie je v súčasnosti na trhu dostupná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...mobilizovali tedy všechny síly k útoku na matematický Mount Everest. Pracovníci laboratoře se hned rozhodli, že budou pracovat nejen pět, nýbrž šest dnů v týdnu, a výpočtářske oddělení dokonce zavedlo denní a noční směny. Gerda Evansová, jejímž oborem byly nové elektronické mozky – samočinné počítače – vypráví: “Nikdy v životě jsem nemusela spát a snídat v tak nemožných hodinách jako v oněch měsících, kdy naše skupina seděla u počítače dvacet čtyři hodin denně, a jeden střídal druhého. ENIAC, s nímž jsme pracovali, počítal sice rychleji než kterékoli dřívější matematické zařízení, ale byl to citlivka a měl své nálady. Každou chvíli se pokazil ten, či onen kanál nebo nějaké vedení - a pak jsme nemohli dělat nic jiného, než prostě čekat.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokud nebyl každý z těchto výpočtů hotov, nemohla celá práce pokročit ani o krok dál. Výpočty však probíhaly tak pomalu, že jejich konec nebyl v dohledu. Zase jednou hrozila krize – a zase jednou se objevil záchrance. Matematik John von Neumann, … oznámil, že do několika měsíců dokončí nový elektronický počítač, nesrovnatelně výkonnější než ENIAC. …

ENIAC měl ve srovnání s novým počítačem jen „ptačí mozek“; pamatoval si jen dvacet sedm slov, kdežto jeho následník byl s to zapamatovat si až 40 000 různých čísel a informací a v případě potřeby si je mohl kdykoliv vybavit. Tento vysoce přesný počítač dovedl dokonce kontrolovat pokyny, které mu byly dány, odhalit v nich chyby a nepřesné instrukce opravit. Když von Neumann svou poslední „bytost“ dokončil, vzbudil obdiv všech, kdož s ní spolupracovali. Carson Mark, vedoucí teoretického oddělení v Los Alamos vzpomíná: „Problém, na němž pracovali tři lidé po tři měsíce, dokázali tytéž tři lidé s pomocí nového počítače vyřešit asi za deset hodin. Fyzik, který úkol formuloval, nemusel už čekat čtvrť roku na výsledek, bez něhož nemohl dál pracovat, dostal ho ještě ten večer“. Vlastním hrdinou konstrukce vodíkové bomby se stal počítací stroj. Není tedy divu, že měl – jako ostatně všechny elektronické mozky - své jméno. Von Neumann jej pokřtil Mathematical Analyzer Integrator and Computer. Ale to je příliš mnoho slov: úspornější bylo vzít z každého jenom první hlásku. Tak si nový počítač získal v odborném světě slávu pod jménem MANIAC“.

Výroba atómovej bomby bola implementácia vtedajších vedomostí o atómovom jadre a jeho štiepení do praxe. Skúsenosti so štiepnym procesom sa neskôr výrazne zhmotnili aj v mierových projektoch. Ak ľudstvo dokáže ovládnuť reakciu prebiehajúcu vo vodíkovej bombe, získame takmer nevyčerpateľný zdroj energie. Vytvoríme na zemi malé slnká. Jadrový výskum výrazne prispel aj k urýchleniu vývoja počítačov. Prechod od ENIAC-u k MANIAC-u bol možno najväčší kvalitatívny skok v tomto procese. Vývoj vedy a aplikácia jej výsledkov do praxe prebieha rýchlo. Ktorý z tých, vtedajších najlepších vedcov svojej doby, by pomyslel ako ďaleko dospeje počítačová technika za ďalších 70 rokov. Asi nikto z nich. Od počítača, ktorý vzbudil obdiv a uznanie najlepších vedcov tej doby, je dnes výkonnejší čip v hociktorej pračke. Rozmach vnímame nielen v informatike, ale aj v ostatných oblastiach vedy a techniky. Len ľudské myslenie akosi stagnuje.

Imrich Okenka

Imrich Okenka

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pôsobím dlhodobo v systéme vysokoškolského vzdelávania. Veľa si pamätám. Chcem písať najmä o vzdelávaní, hlavne na základe svojich skúseností a vedomostí. Uvádzam len vlastný názor. Všetko ostatné a podstatné je na Internete. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu