Články o počtoch Slovákov študujúcich na českých univerzitách vyvolávajú vždy široké a vášnivé diskusie. Až prekvapivo vášnivé a protichodné, napr.[3]. Pripomína mi to dva pohľady – pesimistický a optimistický - na do polovice naplnený pohár. Články ako aj diskusie pripomínajú skôr ten pesimistický pohľad. Skúsme sa na túto problematiku pozrieť z hľadiska optimistického.
Počet zahraničných študentov v Českej republike z roka na rok rastie, aj keď sa to v posledných rokoch „nasycuje“ a medziročný nárast sa znižuje. Kým v akademickom roku (AR) 2003/04 študovalo v ČR 13 080 zahraničných študentov (nielen Slovákov), v roku AR 2012/13 ich už študovalo 39 696. Za desať rokov je to nárast o 303,5%. Medziročný nárast bol o 3 – 4 tisíc študentov, v posledných rokoch necelá tisícka. Treba však dodať, že uvedené čísla nehovoria o počtoch trvalo študujúcich, sú v nich zahrnutí aj študenti v rámci kratších či dlhších študijných pobytov, ako napr. Erasmus. Tretina všetkých zahraničných študentov študuje na Karlovej univerzite (KU) v Prahe. Zdroje z KU hovoria, že koncom roka 2013 tam študovalo 9 513 zahraničných študentov, z toho 3 554 Slovákov, čiže viac ako tretina. Ďalej sú to študenti z Ruskej federácie (687), USA (436), Nemecka (423) a Veľkej Británie (383). Početné sú tiež skupiny študentov z Ukrajiny, Portugalska, Nórska, Grécka, Francúzska, Malajzie, Španielska, Poľska a Vietnamu.
Na Slovensku v roku 2013 študovalo 1 552 zahraničných študentov, čo v porovnaní s českými vysokým školami je len zanedbateľných necelých 4%.
Dôvodov, prečo je pre Slovákov atraktívne študovať v ČR je viac a myslím si, že je to viac-menej subjektívne. Jeden preto, druhý zato. Myslím, že to nie je v kvalite slovenských a českých vysokých škôl. Určite je medzi nimi rozdiel, vice – versa, ale nie je to možné generalizovať. Vysoké školstvo bolo dlho spoločné a za krátke obdobie rozdelenia sa od seba v kvalite výraznejšie nevzdialili. Veď napr. Vysoká škola dopravy a spojov bola jediná v Československu a kompletne prešla na Slovensko z Českej časti Československa. Vysokých škôl s poľnohospodárskym zameraním v spoločnom štáte boli tri – v Prahe, Brne a v Nitre. Ich úzke kontakty pretrvávajú aj naďalej spolupracujú vo výskume aj vo vzdelávaní.
Dôvody, prečo je pre Slovákov atraktívne štúdium v ČR sú dobre analyzované v článku z roku 2012 [1] a platí to aj dnes. Pridal by som niekoľko ďalších dôvodov, vychádzajúc z mojej osobnej skúsenosti:
Je to tradícia. Veľa Slovákov v rámci spoločného štátu si volilo štúdium v Čechách. Hlavne to bolo obľúbené u našich občanov maďarskej národnosti. Títo sa lepšie cítili v Českej časti republiky, skôr a lepšie sa naučili po česky ako po slovensky. Je pravdou, že v súčasnosti veľa občanov SR maďarskej národnosti už študuje v Maďarsku.
Najmä veľké české mestá majú svoje „študentské“ čaro. Žije sa tam intenzívnejší študentský život ako v mnohých slovenských vysokoškolských mestách. Prevažná väčšina zahraničných študentov v ČR študuje v Prahe a v Brne, ktorým sa z hľadiska histórie či možností študentského života, asi nevyrovná žiadne slovenské univerzitné mesto.
Je tam viac zahraničných študentov, viac zahraničných učiteľov, je to viac internacionálne.
Znie to hrdo, mať diplom z českej univerzity, napr. „Charles University in Prague“, alebo „Czech Technical University in Prague“. Je to aj históriou a dobrým menom ktoré ich absolventi vo svete vytvárajú.
Veľké české univerzity na prvý pohľad vyzerajú lepšie ako tie slovenské. Tým myslím čistotu, udržiavanosť exteriéru a interiéru budov, vybavenosť, atď. Jednej známej právničky z Bratislavy som sa opýtal, prečo dáva dcéru na Ekonomickú fakultu MU do Brna. „Na prvý pohľad vo mne prostredie vyvolalo dôveru. Čistota, udržiavanie interiéru a pekné vybavenie.“ Prvý dojem je dôležitý. Na niektorých výborných slovenských fakultách z tohto pohľadu študujú len zúfalci.
České univerzity sú pre našich študentov v podstate domáce a sú v zahraničí. Slováci v Čechách nemajú jazykové problémy, češtine rozumie každý náš maturant, rýchlo sa naučia aj hovoriť, resp. českým učiteľom nerobí problém rozumieť slovenčine. Slovenčina sa v akademickej komunite akceptuje a toleruje. Ako sa aj slovenskí študujúci vyjadrujú, okrem hokeja nie sú v ničom žiadne nedorozumenia a problémy.
V zahraničí Slováci však v skutočnosti študujú inde ako v Čechách. Štúdium v angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine či v inom cudzom jazyku je náročné. Nejde len o jednoduchú konverzáciu, ale aj o pochopenie a reprodukciu študovaných predmetov. A to je potrebné zvládnuť, aby sa v skutočnosti mohli úspešne „uchytiť“ kdekoľvek vo svete, vrátane úspechov na Slovensku. Dnes komunikácia so zahraničím nie je nič mimoriadna. Absolventi vysokých škôl by už bez problémov mali zvládnuť dva – tri cudzie jazyky. Už pred mnohými rokmi, počas môjho pobytu na univerzite v Holandsku, keď na mňa domáci študent niečo „zachrčal“ (oni s úsmevom hovoria „Dutch is not language, Dutch is illness“) a tváril som sa nechápavo, bez rozmýšľania zmenil na nemčinu či angličtinu. Naši študenti študujúci v inom jazyku ako v češtine či slovenčine predbehnú svojich rovesníkov minimálne o jednu generáciu. A je tu ešte jedna podstatná vec. Kým študenti u nás „musia“, v zahraničí „chcú“, viď. napr. [2].
Články o našich študentoch v zahraničí horekujú najmä o „odchode najlepších mozgov“ zo Slovenska. Podľa mňa však štúdium v zahraničí a práca v zahraničí nemá veľa spoločného. Aj z blogov nezriedka čítame o odchode absolventov našich univerzít za prácou do zahraničia, napr. [1]. Veď koľko u nás končiacich medikov pracuje v Čechách či v Nemecku? Koľko absolventov „matfyz-u“ pracuje v Írsku atď.? Na druhej strane, koľko izraelských veterinárov končiacich v Košiciach, či nórskych medikov z Martina pracuje na Slovensku? Za prácou idú podľa ekonomických možností a vybudovanej infraštruktúry daného štátu. Ak sa u nás vytvoria aspoň porovnateľné podmienky, ako napr. v Nemecku, Anglicku alebo aj v Česku, určite sa radi vrátia na Slovensko. Študenti odchádzajú do zahraničia kvôli uplatneniu sa [4]. Niektorí naši stredoškoláci skrátka prerástli rámec možností slovenských univerzít. Bolo by škoda, keby napr. študenti, ako z tohto blogu [7], by nemohli študovať na prestížnych svetových univerzitách. Je pozitívne, že vláda obnovila vládne štipendia na najlepších svetových univerzitách [6]. Otvorenie sa svetu je jednou najvýznamnejšou vymoženosťou študentského úsilia z roku 1989. Už cár Peter Veľký posielal svojich ľudí na skusy do zahraničia, keď chcel modernizovať Ruskú ríšu. On sám inkognito išiel sa učiť a zbierať skúsenosti za hranice. Doprajme aj našim občanom štúdium v zahraničí, šíria len dobré meno o Slovákoch a Slovensku a vytvorme im podmienky, aby sa s radosťou mohli vrátiť domov, na Slovensko. Určite sa radi vrátia. Aj tu sú dobré argumenty prečo sa vrátia [5].
Takže. Naši vysokoškoláci v zahraničí – výborné! Želajme si, aby ich bolo čo najviac!