Naši vysokoškoláci v zahraničí - dobré či zlé?

Autor: Imrich Okenka | 4.4.2015 o 8:11 | Karma článku: 5,89 | Prečítané:  1354x

Len pred niekoľkými týždňami slovenskí maturanti absolvovali prvú časť skúšky dospelosti – písomné maturity. V máji absolvujú druhú, ústnu, časť. Po nej sa väčšina, ak nie všetci, budú uchádzať o prijatie na vysoké školy. Aj v tomto roku ich (dúfam) veľa pôjde študovať do zahraničia. Najviac z nich do susednej a pre nás vo všetkých smeroch najbližšej, Českej republiky.

Články o počtoch Slovákov študujúcich na českých univerzitách vyvolávajú vždy široké a vášnivé diskusie. Až prekvapivo vášnivé a protichodné, napr.[3]. Pripomína mi to dva pohľady – pesimistický a optimistický - na do polovice naplnený pohár. Články ako aj diskusie pripomínajú skôr ten pesimistický pohľad. Skúsme sa na túto problematiku pozrieť z hľadiska optimistického.

Počet zahraničných študentov v Českej republike z roka na rok rastie, aj keď sa to v posledných rokoch „nasycuje“ a medziročný nárast sa znižuje. Kým v akademickom roku (AR) 2003/04 študovalo v ČR 13 080 zahraničných študentov (nielen Slovákov), v roku AR 2012/13 ich už študovalo 39 696. Za desať rokov je to nárast o 303,5%. Medziročný nárast bol o 3 – 4 tisíc študentov, v posledných rokoch necelá tisícka. Treba však dodať, že uvedené čísla nehovoria o počtoch trvalo študujúcich, sú v nich zahrnutí aj študenti v rámci kratších či dlhších študijných pobytov, ako napr. Erasmus. Tretina všetkých zahraničných študentov študuje na Karlovej univerzite (KU) v Prahe. Zdroje z KU hovoria, že koncom roka 2013 tam študovalo 9 513 zahraničných študentov, z toho 3 554 Slovákov, čiže viac ako tretina. Ďalej sú to študenti z Ruskej federácie (687), USA (436), Nemecka (423) a Veľkej Británie (383). Početné sú tiež skupiny študentov z Ukrajiny, Portugalska, Nórska, Grécka, Francúzska, Malajzie, Španielska, Poľska a Vietnamu.

Na Slovensku v roku 2013 študovalo 1 552 zahraničných študentov, čo v porovnaní s českými vysokým školami je len zanedbateľných necelých 4%.

Dôvodov, prečo je pre Slovákov atraktívne študovať v ČR je viac a myslím si, že je to viac-menej subjektívne. Jeden preto, druhý zato. Myslím, že to nie je v kvalite slovenských a českých vysokých škôl. Určite je medzi nimi rozdiel, vice – versa, ale nie je to možné generalizovať. Vysoké školstvo bolo dlho spoločné a za krátke obdobie rozdelenia sa od seba v kvalite výraznejšie nevzdialili. Veď napr. Vysoká škola dopravy a spojov bola jediná v Československu a kompletne prešla na Slovensko z Českej časti Československa. Vysokých škôl s poľnohospodárskym zameraním v spoločnom štáte boli tri – v Prahe, Brne a v Nitre. Ich úzke kontakty pretrvávajú aj naďalej spolupracujú vo výskume aj vo vzdelávaní.

Dôvody, prečo je pre Slovákov atraktívne štúdium v ČR sú dobre analyzované v článku z roku 2012 [1] a platí to aj dnes. Pridal by som niekoľko ďalších dôvodov, vychádzajúc z mojej osobnej skúsenosti:

  1. Je to tradícia. Veľa Slovákov v rámci spoločného štátu si volilo štúdium v Čechách. Hlavne to bolo obľúbené u našich občanov maďarskej národnosti. Títo sa lepšie cítili v Českej časti republiky, skôr a lepšie sa naučili po česky ako po slovensky. Je pravdou, že v súčasnosti veľa občanov SR maďarskej národnosti už študuje v Maďarsku.
  2. Najmä veľké české mestá majú svoje „študentské“ čaro. Žije sa tam intenzívnejší študentský život ako v mnohých slovenských vysokoškolských mestách. Prevažná väčšina zahraničných študentov v ČR študuje v Prahe a v Brne, ktorým sa z hľadiska histórie či možností študentského života, asi nevyrovná žiadne slovenské univerzitné mesto.
  3. Je tam viac zahraničných študentov, viac zahraničných učiteľov, je to viac internacionálne.
  4. Znie to hrdo, mať diplom z českej univerzity, napr. „Charles University in Prague“, alebo „Czech Technical University in Prague“. Je to aj históriou a dobrým menom ktoré ich absolventi vo svete vytvárajú.
  5. Veľké české univerzity na prvý pohľad vyzerajú lepšie ako tie slovenské. Tým myslím čistotu, udržiavanosť exteriéru a interiéru budov, vybavenosť, atď. Jednej známej právničky z Bratislavy som sa opýtal, prečo dáva dcéru na Ekonomickú fakultu MU do Brna. „Na prvý pohľad vo mne prostredie vyvolalo dôveru. Čistota, udržiavanie interiéru a pekné vybavenie.“ Prvý dojem je dôležitý. Na niektorých výborných slovenských fakultách z tohto pohľadu študujú len zúfalci.
  6. České univerzity sú pre našich študentov v podstate domáce a sú v zahraničí. Slováci v Čechách nemajú jazykové problémy, češtine rozumie každý náš maturant, rýchlo sa naučia aj hovoriť, resp. českým učiteľom nerobí problém rozumieť slovenčine. Slovenčina sa v akademickej komunite akceptuje a toleruje. Ako sa aj slovenskí študujúci vyjadrujú, okrem hokeja nie sú v ničom žiadne nedorozumenia a problémy.

V zahraničí Slováci však v skutočnosti študujú inde ako v Čechách. Štúdium v angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine či v inom cudzom jazyku je náročné. Nejde len o jednoduchú konverzáciu, ale aj o pochopenie a reprodukciu študovaných predmetov. A to je potrebné zvládnuť, aby sa v skutočnosti mohli úspešne „uchytiť“ kdekoľvek vo svete, vrátane úspechov na Slovensku. Dnes komunikácia so zahraničím nie je nič mimoriadna. Absolventi vysokých škôl by už bez problémov mali zvládnuť dva – tri cudzie jazyky. Už pred mnohými rokmi, počas môjho pobytu na univerzite v Holandsku, keď na mňa domáci študent niečo „zachrčal“ (oni s úsmevom hovoria „Dutch is not language, Dutch is illness“) a tváril som sa nechápavo, bez rozmýšľania zmenil na nemčinu či angličtinu. Naši študenti študujúci v inom jazyku ako v češtine či slovenčine predbehnú svojich rovesníkov minimálne o jednu generáciu. A je tu ešte jedna podstatná vec. Kým študenti u nás „musia“, v zahraničí „chcú“, viď. napr. [2].

Články o našich študentoch v zahraničí horekujú najmä o „odchode najlepších mozgov“ zo Slovenska. Podľa mňa však štúdium v zahraničí a práca v zahraničí nemá veľa spoločného. Aj z blogov nezriedka čítame o odchode absolventov našich univerzít za prácou do zahraničia, napr. [1]. Veď koľko u nás končiacich medikov pracuje v Čechách či v Nemecku? Koľko absolventov „matfyz-u“ pracuje v Írsku atď.? Na druhej strane, koľko izraelských veterinárov končiacich v Košiciach, či nórskych medikov z Martina pracuje na Slovensku? Za prácou idú podľa ekonomických možností a vybudovanej infraštruktúry daného štátu. Ak sa u nás vytvoria aspoň porovnateľné podmienky, ako napr. v Nemecku, Anglicku alebo aj v Česku, určite sa radi vrátia na Slovensko. Študenti odchádzajú do zahraničia kvôli uplatneniu sa [4].  Niektorí naši stredoškoláci skrátka prerástli rámec možností slovenských univerzít. Bolo by škoda, keby napr. študenti, ako z tohto blogu [7], by nemohli študovať na prestížnych svetových univerzitách. Je pozitívne, že vláda obnovila vládne štipendia na najlepších svetových univerzitách [6]. Otvorenie sa svetu je jednou najvýznamnejšou vymoženosťou študentského úsilia z roku 1989. Už cár Peter Veľký posielal svojich ľudí na skusy do zahraničia, keď chcel modernizovať Ruskú ríšu. On sám inkognito išiel sa učiť a zbierať skúsenosti za hranice. Doprajme aj našim občanom štúdium v zahraničí, šíria len dobré meno o Slovákoch a Slovensku a vytvorme im podmienky, aby sa s radosťou mohli vrátiť domov, na Slovensko. Určite sa radi vrátia. Aj tu sú dobré argumenty prečo sa vrátia [5].

Takže. Naši vysokoškoláci v zahraničí – výborné! Želajme si, aby ich bolo čo najviac!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?