...vysokoškolské vzdelávanie do roku 1989 bolo podstatne kvalitnejšie ako teraz,

Autor: Imrich Okenka | 8.3.2015 o 11:21 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  1790x

ak odhliadneme od ideologického balastu, konštatoval po kontrolnom dni na Ministerstve školstva predseda vlády. Na základe dlhoročných osobných skúseností s výučbou počas oboch „režimov“ musím s p. premiérom súhlasiť. Obdobný názor majú aj moji starší kolegovia. Mladší to nemajú ako komparovať a korektne sa k tomu vyjadriť (najmä keď nečítajú slovenské mienkotvorné denníky). Zámer zákona o vysokých školách z roku 2002, keď sa „všetka moc“ (a aj majetok) dala do rúk samosprávnym orgánom vysokých škôl (VŠ) a VŠ sa stali autonómne, zvýšiť kvalitu činností verejných vysokých škôl (VVŠ), sa zrejme nenaplnil.

Očakávaný pozitívny efekt zlepšenia kvality vyplývajúcej zo zvýšenia konkurencie na poli vysokoškolského vzdelávania povolením zriadenia nemalého počtu súkromných vysokých škôl, resp. príchodom pobočiek zahraničných vysokých škôl, tiež nenastal. Naopak, väčšinový názor v spoločnosti je v súlade s vysloveným názorom p. premiéra. Vysoké školstvo je oblasťou, kde sú akty – rozhodnutia nezvratné, resp. ťažko opraviteľné. Tým mám na mysli najmä to, že ak sa vysokým školám dala autonómnosť, už to nie je možné zobrať späť alebo obmedziť. Keď sa vytvoril veľký počet verejných vysokých škôl, je ťažké ich počet znížiť zrušením niektorých, resp. ich integráciou, hoci sú svojim zameraním podobné, a niektoré „sú len cez ulicu“. Ak sa zachovalo zo socializmu bezplatné vysokoškolské vzdelávanie, je ťažké to čo i len modifikovať. To preto, lebo akademické práva a slobody sa dotýkajú veľkého počtu jednotlivcov a sú potenciálne „bránené“ množstvom vždy revolučných študentov. Študentmi, ktorých rýchlo možno dostať „do ulíc“. To zrejme nikto nechce riskovať. Školstvo je veľmi zložitý systém s veľkou zotrvačnosťou a dlhou dobou „dopravného oneskorenia“. Kým sa na výstupe zistí, že produkt je nepodarok, ťažko sa identifikuje, kto to spôsobil a čo to zapríčinilo.

Modifikáciu, resp. čiastočnú redukciu, zníženie počtu vysokých škôl, chce vláda „preniesť“ na Akreditačnú komisiu Vlády SR. Pán premiér na brífingu naznačil, že iná cesta nie je schodná. „Slovensko je malé, každý každého pozná, prídu tlaky zo všetkých strán, ...“, konštatoval. Podporí sa odporúčanie Akreditačnej komisie, čo je určite správne. Keďže na Slovensku každý, každého pozná, ako to p. premiér uviedol, „tlak“ sa prenesie na Akreditačnú komisiu, ktorá môže ešte menej odolávať, ako vláda či parlament. Ako povedal dlhoročný akademický funkcionár UK a spoluautor hodnotení ARRA, ktorý sa dlhodobo venuje tejto problematike, v rozhovore pre RTVS [7:24],82% členov AK je v konflikte záujmov. Dodávam tým, že vedome či nevedome chránia záujmy svojich materských zamestnávateľov. Osobne s ním súhlasím, myslím však, že konflikt, z uvedeného uhla pohľadu, je ešte vyšší. Aj zahraniční alebo mimorezortní členovia AK majú „prepojenie“ na posudzované akademické prostredie. Múdry rektor ich určite zaradí do svojej vedeckej rady či iného významného akademického orgánu (a tým ho dostane bližšie k vlastnej univerzite). V minulosti sa mi jeden mimorezortný člen AK chválil, že „Teraz viem vybaviť všetko na hociktorej univerzite. Zavolám, poviem čo chcem a dodám, však vieš!“. Aj keď v náznakoch, je to jasná reč. Takýto člen už nemôže objektívne vykonávať svoje akreditačné povinnosti. Tým nechcem povedať, že to tak „funguje“ u všetkých a aj teraz. Osobne mám skúsenosti s mnohými, veľmi čestnými, korektnými a objektívnymi (už bývalými) členmi AK, ako napr. páni prof. Kačala, prof. Melník či prof. Miroslav Urban.

Diskutuje sa o zvýšení počtu zahraničných členov AK. Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti, že účasť zahraničných expertov nemusí zobjektivizovať posúdenie činnosti ľubovoľnej slovenskej univerzity alebo priniesť odstránenie nedostatkov.

V roku 2005 Slovenská rektorská konferencia (SRK) žiadala od vlády navýšenie rozpočtu. Prijal nás vtedajší p. premiér, podpredseda vlády – minister financií a štátny tajomník MPSVaR (zrejme ako expert na školstvo). Po dlhej diskusii, p. minister financií súhlasil s navýšením rozpočtu po zhodnotení činnosti manažmentu univerzít renomovanou zahraničnou inštitúciou. Na hodnotenie vybrali EUA – European University Association , ktorá má v logu „ Strong Universities for Europe “. Komisia pod vedením profesora z Portugalska prešla všetky naše univerzity. Všetky manažmenty hodnotili pozitívne, bez potreby závažnejších zmien. Stálo to 26 mil. SKK. Neviem, či slovenské VŠ dostali po pozitívnom hodnotení požadovaný navýšený rozpočet, pretože keď sa hodnotenie skončilo, vtedajšia vláda a väčšina pôvodných rektorov už neboli vo funkciách. Viem však, že 26 mil. SKK bolo vynaložených zbytočne.

Na margo zníženia počtu VŠ dodávam, že Maďarsko pred rokmi na základe odporúčania Svetovej banky radikálne znížilo počet svojich vysokoškolských ustanovizní zrušením, najmä však ich integráciou, vzájomným zlúčením aj teritoriálne vzdialených inštitúcií. Dodnes to tak funguje.

Univerzity v rámci „konkurenčného“ boja si aj pri iných príležitostiach chránia „svoje nadobudnuté územie“ a iným univerzitám bránia možnosť akreditovať pre ne nové študijné programy. Málokedy sa podarí habilitácia či menovanie za profesora pre „cudzieho“, aj keď dobrého odborníka (sú potrební ako garanti št. programov). Svoje „teritórium“ si chránia aj v zahraničí, nakoľko v rovnakých či príbuzných odboroch sú úzko prepojení, aj ako členovia vedeckých rád, najmä s českými VŠ.

Osobne si myslím, že naznačený postup aby AK „vyčistila“ akademické prostredie, bude len čiastočne úspešný. Vidieť to aj z toho, že p. minister hovorí o potenciálnom zrušení dvoch súkromných VŠ, pán predseda AK o možných až piatich. V tomto procese (zrušenie súkromných VŠ) vidím neefektívnosť aj  z toho dôvodu, že ide o VŠ, ktoré nezaťažujú štátny rozpočet. O  existencii súkromných VŠ by skutočne malo rozhodovať len plnenie kritérií daných AK. Či majú „...existujúce vysoké školy dostačujúcu kapacitu pokryť potreby trhu práce a záujemcov o štúdium“, ako to konštatoval pán minister, by mal rozhodnúť trh. Nič totiž negarantuje, že súčasné súkromné inštitúcie poskytujúce VŠ vzdelanie sú lepšie, ako potenciálne novovznikajúce. Štát by mal dohliadať na efektívnosť využívania štátnych prostriedkov investovaných do školstva, teda či verejné vysoké školy poskytujú adekvátne služby za poskytnuté finančné prostriedky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?