Koľko nezamestnaných absolventov produkujú naše univerzity?

Autor: Imrich Okenka | 29.1.2015 o 21:22 | Karma článku: 5,14 | Prečítané:  1646x

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (ministerstvo) chce, okrem zverejňovania kvality (rating, ranking) vysokých škôl (VŠ), zverejňovať aj počet ich nezamestnaných absolventov. Ide o motivujúcu informáciu, aby si nádejní vysokoškoláci vybrali pre svoje ďalšie štúdium také VŠ, po absolvovaní ktorých si nájdu primerané uplatnenie v praxi.

Zverejnenie takého prehľadu je len ďalším krokom ministerstva v jeho úsilí zefektívnenia prevádzky najmä verejných vysokých škôl (VVŠ), nasmerovať záujem študujúcich o štúdium študijných odborov prospešných pre národné hospodárstvo a aj znížiť nezamestnanosť mladej generácie. Nezamestnanosť mladých je, žiaľ, všeobecný jav v EÚ a k jej odstráneniu smerujú aj nemalé peniaze z európskych fondov. Naša študujúca mládež si dostatočne neuvedomuje, že štát už nezabezpečí každému aj zamestnanie (ako nám starším), preto smerovanie ich štúdia a aj dosiahnuté študijné výsledky sú z hľadiska budúceho kvalitného (a dobre plateného) zamestnania podstatné. Ministerstvo počet nezamestnaných absolventov zohľadňuje aj v metodike (v modeli) delenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre VVŠ. V tomto výkonnostnom modeli ministerstvo (pretože delenie finančných prostriedkov nie je výlučne na počet študentov, ako sa to všeobecne zjednodušene prezentuje), zohľadňuje nezamestnanosť absolventov VŠ podľa študijných odborov, a pohybuje sa v rozmedzí od 42,86%  po 100%. Zainteresovaní akademickí funkcionári o štatistikách nezamestnanosti absolventov VŠ dobre vedia. Nezainteresovaná verejnosť – daňovníci, sa o nezamestnaných absolventoch VŠ dozvedia (z času na čas) z elektronických či tlačových médií.

Nie vždy je to však presne tak, ako sa to medializuje. V tomto blogu chcem rámcovo načrtnúť môj pohľad, vychádzajúci z oficiálnych štatistických údajov, na tento stav. Použijem údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zo septembra 2014,  (http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518), pretože k tomuto dátumu je zverejnená aj správa ministerstva. V tomto čase bolo na Slovensku evidovaných 335 720 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavovalo 12,44%.  Nezamestnaných absolventov VŠ v rovnakom čase bolo evidovaných  9 593. Z celkového počtu evidovanej nezamestnanosti absolventi VŠ predstavovali  „len“ 2,86 %. Keď zohľadníme len nezamestnaných absolventov zo slovenských vysokých škôl, tak je to ešte menej - 2,68%. Z časového hľadiska najviac nezamestnaných absolventov je evidovaných v rozsahu 4 až 6 mesiacov po promóciách, celkom 6 635 osôb, čo predstavuje až 69,17% zo všetkých nezamestnaných absolventov. Od 19. mesiaca sa eviduje len nepatrný počet nezamestnaných, celkom 0,14% zo všetkých nezamestnaných absolventov. Čiže po roku a pol takmer každý absolvent VŠ sa „niekde“ zamestná. Neobstojí teda tvrdenie, že vysoké školy produkujú vysoký počet nezamestnaných a hlavne nie dlhodobo nezamestnaných!

Ktoré univerzity „generujú“ najviac z týchto nezamestnaných absolventov.

Poradie podľa percenta z celkového počtu evidovaných nezamestnaných:

Technická univerzita v Košiciach      – 9,7%,

Univerzita Komenského                    – 9,31% ,

UKF Nitra                                          – 7,24%,

Prešovská univerzita                         – 6,63%,

SPU Nitra                                          – 6,3%,

Ekonomická univerzita                      – 5,5%,

STU Bratislava                                  – 5,35%,

TU Žilina                                           – 5,12%,

atď.

Stojí za povšimnutie, že v štatistike ÚPSVaR sa vykazuje  až 598 absolventov - 6,23%  z „inej“ univerzity. Zrejme ide o nezamestnaných absolventov zahraničných univerzít (ČR, Rakúsko, atď.), resp. ich pobočiek na Slovensku. Vyššie uvedené údaje hovoria o podiele danej univerzity na celkovom počte nezamestnaných absolventov, nehovoria o miere nezamestnaných vzhľadom k počtu vlastných absolventov. Je logické, že „veľké“ univerzity, s vysokým počtom absolventov, produkujú percentuálne vyšší počet nezamestnaných vzhľadom k celkovému počtu nezamestnaných.

V nedávnom rozhovore pre SME pán predseda Akreditačnej komisie vlády SR povedal: „Stačilo by nám sedem univerzít“ (http://www.sme.sk/c/7606462/sef-akreditacnej-komisie-stacilo-by-nam-sedem-univerzit.html). Aj keď týchto sedem univerzít nebolo menovaných, implicitne cítime, ktoré by to mohli byť. Koľko nezamestnaných absolventov tieto, naše najlepšie univerzity, v danom čase produkovali?  Univerzita Komenského – 893 absolventov, STU – 513 abs., TU Košice – 931 abs., Žilinská univerzita – 491 abs. K týmto trom by som subjektívne pridal (podľa mojich kritérií) ešte Ekonomickú univerzitu – 528 abs., SPU Nitra – 604 abs. a UPJŠ Košice – 486 abs. (5,07%). Týchto sedem (mojich hypotetických) najlepších slovenských univerzít produkovalo až 4 446 nezamestnaných absolventov, čo predstavuje v tom čase zo všetkých nezamestnaných 46,35%.

Všetky slovenské VVŠ sa podieľali na nezamestnanosti absolventov až 83,47 percentami, štátne vysoké školy 1,03 percentami. Zvyšok produkovali súkromné a zahraničné VŠ a ich pobočky na Slovensku.

Štatistika a zverejnené údaje nehovoria o tom, či zamestnaní absolventi sa v skutočnosti zamestnali v odbore, ktorý vyštudovali. Moje skúsenosti ukazujú, že nie. Ináč by sme nevideli toľko inžinierov a magistrov pri pokladniciach supermarketov či na inom, pre absolventa VŠ nepatričnom mieste.

Zverejnené údaje z ÚPSVaR, hovoria o uchádzačoch o zamestnanie, ktorí sa na úradoch práce zaevidovali. Keď napr. lekár či informatik vyštuduje na slovenskej univerzite za peniaze našich daňovníkov a odíde do Nemecka či Veľkej Británie, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čiže sa neeviduje ako nezamestnaný absolvent. Nebolo  by efektívnejšie, prehľadnejšie a najmä spravodlivejšie evidovať počet zamestnaných absolventov na Slovensku, teda tých, ktorí platia  dane a odvody na Slovensku? To sú tí, ktorí čiastočne „vracajú“ na ich štúdium vynaložené štátne prostriedky. Tu sa môže namietať, čo s tými, ktorí vyštudovali v zahraničí a sú zamestnaní na Slovensku. Podľa môjho názoru, tých je zanedbateľný počet, resp. menej ako tých, ktorí smerujú opačne a hlavne za svoje štúdium si zaplatili – okrem Česka. Najmä však nesledujeme nezamestnanosť (zamestnanosť) absolventov zahraničných, ale slovenských univerzít.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?