Koľko nezamestnaných absolventov produkujú naše univerzity?

Autor: Imrich Okenka | 29.1.2015 o 21:22 | Karma článku: 5,14 | Prečítané:  1629x

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (ministerstvo) chce, okrem zverejňovania kvality (rating, ranking) vysokých škôl (VŠ), zverejňovať aj počet ich nezamestnaných absolventov. Ide o motivujúcu informáciu, aby si nádejní vysokoškoláci vybrali pre svoje ďalšie štúdium také VŠ, po absolvovaní ktorých si nájdu primerané uplatnenie v praxi.

Zverejnenie takého prehľadu je len ďalším krokom ministerstva v jeho úsilí zefektívnenia prevádzky najmä verejných vysokých škôl (VVŠ), nasmerovať záujem študujúcich o štúdium študijných odborov prospešných pre národné hospodárstvo a aj znížiť nezamestnanosť mladej generácie. Nezamestnanosť mladých je, žiaľ, všeobecný jav v EÚ a k jej odstráneniu smerujú aj nemalé peniaze z európskych fondov. Naša študujúca mládež si dostatočne neuvedomuje, že štát už nezabezpečí každému aj zamestnanie (ako nám starším), preto smerovanie ich štúdia a aj dosiahnuté študijné výsledky sú z hľadiska budúceho kvalitného (a dobre plateného) zamestnania podstatné. Ministerstvo počet nezamestnaných absolventov zohľadňuje aj v metodike (v modeli) delenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre VVŠ. V tomto výkonnostnom modeli ministerstvo (pretože delenie finančných prostriedkov nie je výlučne na počet študentov, ako sa to všeobecne zjednodušene prezentuje), zohľadňuje nezamestnanosť absolventov VŠ podľa študijných odborov, a pohybuje sa v rozmedzí od 42,86%  po 100%. Zainteresovaní akademickí funkcionári o štatistikách nezamestnanosti absolventov VŠ dobre vedia. Nezainteresovaná verejnosť – daňovníci, sa o nezamestnaných absolventoch VŠ dozvedia (z času na čas) z elektronických či tlačových médií.

Nie vždy je to však presne tak, ako sa to medializuje. V tomto blogu chcem rámcovo načrtnúť môj pohľad, vychádzajúci z oficiálnych štatistických údajov, na tento stav. Použijem údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zo septembra 2014,  (http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518), pretože k tomuto dátumu je zverejnená aj správa ministerstva. V tomto čase bolo na Slovensku evidovaných 335 720 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavovalo 12,44%.  Nezamestnaných absolventov VŠ v rovnakom čase bolo evidovaných  9 593. Z celkového počtu evidovanej nezamestnanosti absolventi VŠ predstavovali  „len“ 2,86 %. Keď zohľadníme len nezamestnaných absolventov zo slovenských vysokých škôl, tak je to ešte menej - 2,68%. Z časového hľadiska najviac nezamestnaných absolventov je evidovaných v rozsahu 4 až 6 mesiacov po promóciách, celkom 6 635 osôb, čo predstavuje až 69,17% zo všetkých nezamestnaných absolventov. Od 19. mesiaca sa eviduje len nepatrný počet nezamestnaných, celkom 0,14% zo všetkých nezamestnaných absolventov. Čiže po roku a pol takmer každý absolvent VŠ sa „niekde“ zamestná. Neobstojí teda tvrdenie, že vysoké školy produkujú vysoký počet nezamestnaných a hlavne nie dlhodobo nezamestnaných!

Ktoré univerzity „generujú“ najviac z týchto nezamestnaných absolventov.

Poradie podľa percenta z celkového počtu evidovaných nezamestnaných:

Technická univerzita v Košiciach      – 9,7%,

Univerzita Komenského                    – 9,31% ,

UKF Nitra                                          – 7,24%,

Prešovská univerzita                         – 6,63%,

SPU Nitra                                          – 6,3%,

Ekonomická univerzita                      – 5,5%,

STU Bratislava                                  – 5,35%,

TU Žilina                                           – 5,12%,

atď.

Stojí za povšimnutie, že v štatistike ÚPSVaR sa vykazuje  až 598 absolventov - 6,23%  z „inej“ univerzity. Zrejme ide o nezamestnaných absolventov zahraničných univerzít (ČR, Rakúsko, atď.), resp. ich pobočiek na Slovensku. Vyššie uvedené údaje hovoria o podiele danej univerzity na celkovom počte nezamestnaných absolventov, nehovoria o miere nezamestnaných vzhľadom k počtu vlastných absolventov. Je logické, že „veľké“ univerzity, s vysokým počtom absolventov, produkujú percentuálne vyšší počet nezamestnaných vzhľadom k celkovému počtu nezamestnaných.

V nedávnom rozhovore pre SME pán predseda Akreditačnej komisie vlády SR povedal: „Stačilo by nám sedem univerzít“ (http://www.sme.sk/c/7606462/sef-akreditacnej-komisie-stacilo-by-nam-sedem-univerzit.html). Aj keď týchto sedem univerzít nebolo menovaných, implicitne cítime, ktoré by to mohli byť. Koľko nezamestnaných absolventov tieto, naše najlepšie univerzity, v danom čase produkovali?  Univerzita Komenského – 893 absolventov, STU – 513 abs., TU Košice – 931 abs., Žilinská univerzita – 491 abs. K týmto trom by som subjektívne pridal (podľa mojich kritérií) ešte Ekonomickú univerzitu – 528 abs., SPU Nitra – 604 abs. a UPJŠ Košice – 486 abs. (5,07%). Týchto sedem (mojich hypotetických) najlepších slovenských univerzít produkovalo až 4 446 nezamestnaných absolventov, čo predstavuje v tom čase zo všetkých nezamestnaných 46,35%.

Všetky slovenské VVŠ sa podieľali na nezamestnanosti absolventov až 83,47 percentami, štátne vysoké školy 1,03 percentami. Zvyšok produkovali súkromné a zahraničné VŠ a ich pobočky na Slovensku.

Štatistika a zverejnené údaje nehovoria o tom, či zamestnaní absolventi sa v skutočnosti zamestnali v odbore, ktorý vyštudovali. Moje skúsenosti ukazujú, že nie. Ináč by sme nevideli toľko inžinierov a magistrov pri pokladniciach supermarketov či na inom, pre absolventa VŠ nepatričnom mieste.

Zverejnené údaje z ÚPSVaR, hovoria o uchádzačoch o zamestnanie, ktorí sa na úradoch práce zaevidovali. Keď napr. lekár či informatik vyštuduje na slovenskej univerzite za peniaze našich daňovníkov a odíde do Nemecka či Veľkej Británie, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čiže sa neeviduje ako nezamestnaný absolvent. Nebolo  by efektívnejšie, prehľadnejšie a najmä spravodlivejšie evidovať počet zamestnaných absolventov na Slovensku, teda tých, ktorí platia  dane a odvody na Slovensku? To sú tí, ktorí čiastočne „vracajú“ na ich štúdium vynaložené štátne prostriedky. Tu sa môže namietať, čo s tými, ktorí vyštudovali v zahraničí a sú zamestnaní na Slovensku. Podľa môjho názoru, tých je zanedbateľný počet, resp. menej ako tých, ktorí smerujú opačne a hlavne za svoje štúdium si zaplatili – okrem Česka. Najmä však nesledujeme nezamestnanosť (zamestnanosť) absolventov zahraničných, ale slovenských univerzít.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?