Duálne vzdelávanie na Slovensku. Déjà vu!

Autor: Imrich Okenka | 10.1.2015 o 10:08 | Karma článku: 7,10 | Prečítané:  1466x

Novým hitom v našom školskom systéme ako aj riešenia problematiky nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku je tzv. „duálne vzdelávanie“. Rieši to vláda, riešia to zamestnávatelia, odbory a určite sa o tému zaujímajú aj rodičia mladých adeptov na budúcu nezamestnanosť. Je to iste dôležitá téma aj z hľadiska efektívnosti vynakladania nemalých, aj keď podľa všetkých zainteresovaných, nepostačujúcich finančných prostriedkov, do vzdelávania.

Uvádzajú sa nové pozitívne a  nasledovania hodné príklady. Čítame, napr., že: „Na Slovensku takto funguje jediná škola, ktorú založili v Podbrezovej. Už pri nástupe do našej školy majú pouzatvárané zmluvy o budúcej zmluve so svojím budúcim zamestnávateľom," (http://www.noviny.sk/c/slovensko/dualne-vzdelavanie-ma-zelenu-studenti-by-mali-mat-pracu-istu) , alebo „V školskom roku 2014/2015 štartujeme v spolupráci s Rakúskou obchodnou komorou (WKO), Slovensko-nemeckou obchodnou komorou (AHK), Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou (SOPK) a s niektorými podnikmi projekty Duálneho vzdelávania, kde vaše dieťa uzatvára učebnú zmluvu priamo s podnikmi.“ (Brožúra Štátny inštitút odborného vzdelávania  Bellova 54/a, 837 63 Bratislava). Existuje aj niekoľko rozsiahlych štúdií, ako preniesť skúsenosti z iných, priemyselne vyspelých štátov, napr. z Rakúska na  Slovensko, napr. https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf.

Prekvapil aj TV šot o otvorení duálneho vzdelávania, ako aj informácia  (http://www.sostzm.edu.sk/aktuality_dualedu.html) o tom, že: „SOŠ technická so sídlom na Ulici 1. mája 22 v Zlatých Moravciach bola Rakúskou obchodnou komorou vybraná do duálneho systému vzdelávania (DSV) na stredných školách.“ Ďalej, „...Tento systém začnú v pilotnom projekte od budúceho školského roka 2014/2015 zavádzať v Zlatých Moravciach. ... Na celom Slovensku do DSV bolo vybraných 12 stredných škôl. Jedná sa o pilotný projekt.“. Takže ide o pilotný projekt, ktorý do 12 slovenských stredných škôl prinesú Rakúšania.

V Zlatých Moravciach, neďaleko spomínanej, bola jedna z najlepších stredných odborných škôl v bývalom Československu. Rozhodne bola výbornou v podmienkach slovenskej časti ČSSR, kde sa teória skĺbila s praxou. Škola bola výborne vybavená laboratóriami, kde študenti zvládali aj praktické časti odborného vzdelávania. Ja nie som absolventom tejto strednej školy, ale pamätám sa, keď na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej dostali významnú návštevu, takmer vždy ich zaviedli na túto školu. Z rodiny mám absolventa tejto školy,  ktorý každý týždeň počas posledného ročníka štúdia absolvoval prax na svojom budúcom pracovisku, kde pod vedením skúseného pracovníka sa zaúčal do riešenia praktických úloh. Takto to mali všetci žiaci danej strednej školy. Fungovalo to už dávno pred disemináciou rakúskych a nemeckých skúseností na Slovensko.

Pokiaľ sa dobre pamätám, pri BAZ Bratislava, bola výborná SPTŠ so zameraním na automobilový priemysel. Zrušila sa, keď areál prebral  VW Bratislava. Až nedávno, v budove pôvodnej, zrušenej a zdevastovanej SPTŠ zriadili nové (a iste kvalitné) vzdelávacie stredisko. Videli sme to aj v spravodajstve TV. Nedávno sa pripomínalo 120.  výročie založenia textilnej továrne v Ružomberku. V TV správach sme videli, že pri textilke existovala aj SPTŠ textilná! SPTŠ strojnícka v Komárne bola založená (už dávno) práve z dôvodu existencie Slovenských lodeníc v tomto meste. SPTŠ stavebná bola zriadená v Nitre z dôvodu existencie silnej stavebnej firmy v meste. Síce neviem to literárnymi zdrojmi preukázať, ale mám dojem, že pri každom väčšom podniku (či v tom meste) existovala aj stredná odborná škola, ktorá pripravovala v zmysle dnešného duálneho vzdelávania absolventov pre daný podnik a v ktorom študenti počas štúdia vykonávali odbornú prax.

Ďalším veľmi aktuálne riešenou otázkou je problém s nepripravenosťou slovenských vysokoškolákov pre prax. Absolventi nie sú pripravení na výrobnú prax, len pre úrady práce, by som dodal lakonický. Aj tu prichádza so „záchranou“ nemecká vysoká škola (?), ktorá nás poučí, ako pripraviť absolventov pre prax. Tu si dovoľujem uviesť svoje skúsenosti z vysokoškolského štúdia na elektrotechnickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 1961 – 1966 (teda veľmi dávno pred príchodom nemeckých skúseností). Ako študent 1. ročníka som absolvoval manuálno – výrobnú prax v ČKD Praha. V treťom ročníku som absolvoval prax v podniku Elektrosignál Holešovice, kde sme boli pridelení, ako slaboprúdari, odborníkom na slaboprúdové signalizačné zariadenia. Po 10. semestri štúdia som nastúpil na jeden semester (11.), na tzv. „diplomovú prax“, kde som riešil na základe zadania n.p. Metra Blansko, návrh dekadickej sčítačky pre meraciu ústredňu UM 10. Návrh bol zaradený do výroby a funkčný vzor som prezentoval na obhajobe pred štátnou skúšobnou  komisiou. Počas jedných letných prázdnin sme absolvovali domácu, či zahraničnú exkurziu v najlepších elektrotechnických podnikoch. Na bývalej VŠP v Nitre sme so študentmi 4. ročníka chodili po poľnohospodárskych podnikoch Československa, Maďarska a vybraní aj Holandska. Takto by svoju prax mohli uviesť aj (pred zamatovo - revoluční) absolventi strojníctva, stavebníctva, chémie, poľnohospodárstva, atď. Celá prax bola kontrolovaná a organizovaná fakultou. Po ukončení štúdia som mohol nastúpiť do hociktorého slaboprúdarského elektrotechnického podniku a zapojiť sa priamo do výroby či výskumu.

„Prax“ je súčasťou aj dnešných osnov VŠ štúdia. Súčasných osnov, v ktorých sa semester zo „socialistických“ 15 týždňov skrátil na 13 (niekoľko ďalších týždňov odpadne navyše, napr. Veľká noc, 1. a 8. máj, atď.) s tým, že študenti sa majú viac venovať samoštúdiu. Je pravdou, že dnes sú na to vytvorené výborné podmienky. Dnes sa nielen výborne učí, ale aj sa učí, ak obe strany vzdelávacieho procesu o to majú záujem. (Podľa mojich skúseností je táto koincidencia výnimočná, o tom možno inokedy). Dnes, kvôli tzv. diplomovej praxi sa posledný (väčšinou 6. na I. stupni a 4. II. stupni) týždeň semestra skrátil z 13 na 9 – 10 týždňov. Študenti majú aj odbornú prax v niektorom nižšom ročníku štúdia. Všetky druhy praxe si však študenti organizujú sami a študijnému oddeleniu (obyčajne) postačuje „nejaké“ potvrdenie o absolvovaní danej praxe. Každý súdny čitateľ si o priebehu, účelnosti a efektívnosti tohto „aktu“ vytvorí vlastný názor. Samozrejme, že absolvent okrem toho, že z teórie vie málo, o praxi nevie nič.

O tom, že tento problém je vážny a vláda to chce riešiť, svedčí aj jej mimoriadne zasadnutie. Vytvoril sa právny rámec, legislatívna a finančná podpora. Zarazil ma komentár na TA3, že sa „inšpirovala v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku, kde to už roky funguje“. U nás to už fungovalo viac desaťročí. Dúfajme, že Nemci, Švajčiari a Rakúšania nám to ukážu, ako sa to má správne robiť a využijú pritom aj naše, u nás možno už zabudnuté skúsenosti. Keď hokejisti - juniori na MS získajú medailu, sme na to oprávnene hrdí. Keď hokejisti – seniori sa udržia v elitnej skupine, sme na to hrdí. Prečo nie sme hrdí na naše (bývalé) dobré školstvo?

Keby sme mali lepšiu pamäť,  svedomie a hrdosť, musíme si priznať  a povedať, že spojenie teórie s praxou počas vzdelávania, dnes tzv.  „ duálne vzdelávanie“,  déjà vu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?