Imrich Okenka
Ad: Opitý rektor na SPU v Nitre?
Nedávno si slovenská spoločnosť pripomínala 30. výročie ľudového nekrvavého povstania, ktorá vošla do histórie, ako „zamatová“.
Pôsobím dlhodobo v systéme vysokoškolského vzdelávania. Veľa si pamätám. Chcem písať najmä o vzdelávaní, hlavne na základe svojich skúseností a vedomostí. Uvádzam len vlastný názor. Všetko ostatné a podstatné je na Internete. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nedávno si slovenská spoločnosť pripomínala 30. výročie ľudového nekrvavého povstania, ktorá vošla do histórie, ako „zamatová“.
Väčšina mojej generácie v mladosti zbierala poštové známky. Listov (vtedy) bolo veľa a neboli ani strojové pečiatky. Filatelia bola zábavou aj poučením.
Relatívne pokojnú hladinu akademických prázdnin rozčerila správa o komplexnej akreditácii prevažnej väčšiny slovenských univerzít. Správa o jej výsledkoch sa objavila takmer vo všetkých elektronických či printových médiách.
Horúcou témou súčasného žeravého leta sú bezo sporu migranti. Ich exodus určite nikoho nenecháva chladným. Ich utrpenie máme každodenne v priamom prenose. Našou výhodou je, že to môžeme vypnúť, alebo aspoň prepnúť.
Nedávno si svet pripomenul neslávne výročie zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Určite to bola ľudská tragédia, najmä z dôvodu, že väčšinovou obeťou boli civilisti, bezbranné obyvateľstvo.
... s úsmevom a s nostalgiou som si pomyslel, keď som od významného dekana, z jednej najlepšej slovenskej fakulty našej najstaršej univerzity prebral dekrét - menovanie za oponenta dizertačnej práce.
Len pred niekoľkými týždňami slovenskí maturanti absolvovali prvú časť skúšky dospelosti – písomné maturity. V máji absolvujú druhú, ústnu, časť. Po nej sa väčšina, ak nie všetci, budú uchádzať o prijatie na vysoké školy. Aj v tomto roku ich (dúfam) veľa pôjde študovať do zahraničia. Najviac z nich do susednej a pre nás vo všetkých smeroch najbližšej, Českej republiky.
V školstve pracujem niekoľko desaťročí, ale čo sa pamätám, financií nikdy nebolo dostatok. Teda, takto sa to deklarovalo z vnútorného pohľadu vysokých škôl (VŠ). V minulej ére, na jednej schôdzi som namietal, že v školstve sú pre mladých nízke platy, takže tu zostávajú len fanatici. Odpoveď znela: „Práve takých fanatikov tu potrebujeme“. V akom režime boli vtedy vysoké školy financované, neviem. Bezprostredne po zmene politicko – ekonomickej orientácie Československa to bola tzv. indexová metóda. Rozpočet jednotlivých VŠ sa úmerne zvyšoval/znižoval, podľa rastu/poklesu rozpočtu v danom roku pre školstvo.
ak odhliadneme od ideologického balastu, konštatoval po kontrolnom dni na Ministerstve školstva predseda vlády. Na základe dlhoročných osobných skúseností s výučbou počas oboch „režimov“ musím s p. premiérom súhlasiť. Obdobný názor majú aj moji starší kolegovia. Mladší to nemajú ako komparovať a korektne sa k tomu vyjadriť (najmä keď nečítajú slovenské mienkotvorné denníky). Zámer zákona o vysokých školách z roku 2002, keď sa „všetka moc“ (a aj majetok) dala do rúk samosprávnym orgánom vysokých škôl (VŠ) a VŠ sa stali autonómne, zvýšiť kvalitu činností verejných vysokých škôl (VVŠ), sa zrejme nenaplnil.
Nedávno sme mohli čítať v komentároch SME „vyznanie“ pisateľky (ktorú si inak vážim), ako sa hanbí (hanbila) priznať, že je zo Slovenska 1. Na Slovákov v zahraničí sa pozerajú tak, aký obraz o sebe vytvárame. Ako sa chováme, ako sa prezentujeme svojimi vedomosťami, chovaním, ale aj ako predstavujeme Slovensko. Slovensko je síce malá ale krásna krajina, bohatá na prírodné krásy a má veľa múdrych ľudí. Mnohí sa stali slávnymi až v zahraničí, čo je prirodzené. Mali lepšie podmienky na rozvoj, lepšie laboratória, viac peňazí. Mohol by E. A.Cernan pristáť na mesiaci, keby jeho rodina zostala na Slovensku? Určite nie. Aj ďalší Slováci, napr. Jozef Murgaš, Philipp Eduard Anton von Lenard, alebo Štefan Banič, sa stali známymi až v zahraničí. Pre informatikov dobre známy John von Neumann, rodák z Budapešti, sa stal svetovým až v USA.
Maturitná trieda môjho vnuka sa, v rámci seminárov z predmetu Náuka o spoločnosti, u nich slangovo „naska“, zúčastnila organizovaného zájazdu do hlavného mesta. Nie na jeho prehliadku, ako za mojich mladých čias, keď sa organizovali zájazdy do Prahy. Návšteva hlavného mesta Slovenska pre nich už nie je atraktívna, ako bola pre nás „vidiečanov“ Praha. Takmer všetci majú za sebou návštevy svetových metropol, ako napr. Viedne, Paríža či Londýna a, samozrejme, Prahy. Niektorí aj New York. V tomto smere sa situácia oproti minulosti, našťastie, zásadne zmenila k lepšiemu. V hlavnom meste boli navštíviť významné inštitúcie, kde sa rozhoduje o našej súčasnosti a niekedy aj o budúcnosti, o budúcnosti občanov Slovenska. Takto sa dostali aj do Národnej rady SR.
Počas môjho vysokoškolského štúdia, už veľmi dávno, nám profesor na teórii systémov hovoril, že keď systém nemá správne podnety z okolia, prestane plniť funkcie, za účelom ktorých bol zrealizovaný. Keď ho „odstrihneme“ od okolia, bude schopný existovať ďalej len riešením svojich vnútorných problémov. Utkvelo mi to v pamäti, nakoľko vtedy som to považoval za nezmysel.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (ministerstvo) chce, okrem zverejňovania kvality (rating, ranking) vysokých škôl (VŠ), zverejňovať aj počet ich nezamestnaných absolventov. Ide o motivujúcu informáciu, aby si nádejní vysokoškoláci vybrali pre svoje ďalšie štúdium také VŠ, po absolvovaní ktorých si nájdu primerané uplatnenie v praxi.
Blíži sa obdobie podávania prihlášok na vysoké školy absolventmi stredných škôl. Prihlášku podá zrejme všetkých cca 65 tisíc maturantov. Prečo by aj nie. Vo vysokoškolskom vzdelávaní sme už dosiahli komunizmus. Nás, dávnejšie študujúcich učili, že v komunizme každý dostane všetko podľa svojich potrieb a zadarmo (hoci zadarmo nič nie je). Vo vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku je tomu už tak! Je zrejmé, že tento stav „bezodplatného splnenia všetkých vzdelávacích potrieb jednotlivca“ nie je dobrý. Keďže univerzity sa predbiehajú o priazeň maturantov, s prijatím na vysokoškolské štúdium zrejme nikto z nich nebude mať problém. U niektorých uchádzačov o štúdium to bude vyžadovať už len jeden formálny akt, a to zmaturovať. (Keby to nebola zákonná požiadavka, možno aj od maturity by sa odhliadlo). Pričom je jedno, či v riadnom alebo v opravnom termíne.
Niektoré aktuálne udalosti mi asociovali v mysli dvoch dobrosrdečných, no trochu „prispaných“ panáčikov z českého kresleného seriálu.
Pri surfovaní po blogoch, som narazil na nadpis obsahujúci slovo Ukrajina. Nakoľko táto téma výrazne rezonuje v našich médiách a pred mnohými rokmi som strávil na univerzite v Odese šesť mesiacov v rámci študijného pobytu (aj keď som vtedy nevedel či som medzi Ukrajincami, či Rusmi), začítal som sa do tohto blogu http://rajtakova.blog.sme.sk/c/372274/ukrajina-demytologizujuce-pisacky-o-ceste-tam-a-najma-spat.html Aj preto, veď sú to Slovania. Majú s nami veľa spoločného. Zrejme aj v chovaní sa na tých hraniciach.
Novým hitom v našom školskom systéme ako aj riešenia problematiky nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku je tzv. „duálne vzdelávanie“. Rieši to vláda, riešia to zamestnávatelia, odbory a určite sa o tému zaujímajú aj rodičia mladých adeptov na budúcu nezamestnanosť. Je to iste dôležitá téma aj z hľadiska efektívnosti vynakladania nemalých, aj keď podľa všetkých zainteresovaných, nepostačujúcich finančných prostriedkov, do vzdelávania.